"Moje teritórium sú Beskydy," hovorí ultrabežkyňa a víťazka Beskydskej sedmičky Monika Stejskalová

Monika Stejskalová je mladá ultrabežkyňa, ktorá vlani s prehľadom vyhrala extrémne horské preteky Beskydská sedmička. Tento rok ju čaká niekoľko ultra pretekov vrátane B7 a stretnete ju aj na stránkach Mojekolo magazínu, kde pre vás bude testovať bežecké topánky a zdieľať tipy, ako správne behať. V rozhovore sme sa Moniky spýtali, ako sa ku behaniu dostala, čo ju baví na traile alebo na čo sa ako ambasádorka bežeckej sekcie nášho e-shopu najviac teší.

— Čo alebo kto ťa priviedol k behaniu?

V 6 rokoch som začala s atletikou, kde som sa neskôr zamerala na skok do diaľky a výšky. Beh ma moc nebavil. Až neskôr som si k nemu našla cestu, ale v 14 rokoch som bohužiaľ spadla do porúch príjmu potravy a s atletikou som musela skončiť úplne. Dlhé roky som sa liečila, a keď som išla raz za čas behať, bol to len nástroj na chudnutie a pálenie čo najviac kalórií. Potom udrel Covid, čo bolo pre mňa ako zdravotnú sestru veľmi náročné a vyčerpávajúce obdobie. Hľadala som malú barličku, s ktorou trochu zabudnem, čo sa v práci a celkovo vo svete deje. Raz po 24-hodinovej smene, som sa rozhodla ísť na Lysú horu. Bolo sychravo. Snáď prvýkrát a naposledy som pri výstupe a zostupe nevidela ani nohu. Na kopci sa z mrakov zrazu začalo ťahať slniečko. Bolo to niečo neskutočné a dalo mi to neskutočnú silu a energiu. Vtedy som sa do hôr zamilovala. Deň bez nich už potom bol taký deň skoro o ničom. A tak je to asi doteraz.

— Vedela si hneď, že chceš behať ultramaratóny, alebo ako si sa k vytrvalostnému behu vôbec dostala?

To určite nie! Obdivovala som všetkých, ktorí niečo také robil. Ja som si vždy šla svoje tempo, hore krokom s paličkami, dole to opatrne zbehnúť. Postupne sa mi fyzička zlepšovala, z kroku do kopca sa stával indiánsky beh, kilometre sa pomaly navyšovali. Začala som byť až fanatik do behu, prečítala snáď všetky knižky o horách, behu, ultra a povedala si, prečo to neskúsiť tiež?

— Prečo práve trail? Klasické mestské maratóny ťa nelákali?

Trail je niečo, pri čom dokážem úplne vypnúť hlavu. Len si bežím a pozerám na cestu. Milujem výbehy do kopcov a zbehy vlastne tiež. Bývajú to dlhé trasy, človek sa musí naučiť byť tak dlho sám so sebou, pracovať s únavou a hlavou, pretože tá vie potrápiť veľmi. Človek musí mať veľkú vôľu. Pri takých dlhých pretekoch sa musí stretnúť všetko, silná vôľa neznamená, že nemusím trénovať, o fyzičke a nabehaných kilometroch sa ani baviť nemusíme, to je základ všetkého. Cesta mi toho nedá toľko ako hory a príroda, k tréningu je ale tiež veľmi dôležitá. Možno sa ale zase niekedy vrátim k rovine, ako v atletike.

— V minulý rok si v kategórii žien suverénne vyhrala Beskydskú sedmičku a dokonca si celkovo skončila desiata. Viem, že si sa veľa trhla už na štarte, vedela si, že to tempo udržíš po celú dobu, alebo boli nejaké krízovky?

No to vôbec! :) Sú tam dievčatá, ktoré behajú dlhé roky, ja behám cca 2 roky, takže som mala rešpekt. Na štarte som bola celkom vzadu, bežala som si svoje, v domnení, že sú určite nejaké dievčatá predo mnou a tých sa chytím. No, keď na mňa na prvom kopci skandujúci fanúšikovia kričali, že som prvá žena, bol to šok a ja som začala mať strach, že som to asi prepálila a nedám to. Ale bežala som si svoje, tempo mi neprišlo nejako prestrelené a nakoniec to vyšlo. :) Krízovku som mala ráno pred pretekmi. Strašná bolesť brucha, asi klasický "starťák". Na preteky som ani ísť nechcela, pretože brucho neprestávalo po celý deň bolieť. Brucho som cítila ešte asi na druhom kopci, potom už sa moja psychika asi úplne upokojila a bolo to ok. Potom som si cca. na 20. kilometri zvtrla členok, ale človek je asi v takom adrenalíne, že tá veľká bolesť prišla až ďalší deň po pretekoch.

— Kedy ti pri B7 došlo, že by to mohlo vyjsť, že už to máš vo vrecku?

Asi až úplne pri poslednom zbehu. Na každej občerstvovačke som sa pýtala, koľko je za mnou ďalšia žena a ľudia už si zo mňa robili srandu, že by som si mohla dať ešte jeden kopec a stihla by som to. Ale ja som s niečím takým absolútne nepočítala, tak som nemohla uveriť, že si bežím pre prvé miesto.

— S akým mindsetom sa vlastne staviaš na štart takýchto dlhých pretekov? Myslíš rovno na víťazstvo, alebo si nastavíš nejakú osobnú métu, ktorú sa snažíš dosiahnuť a umiestnenie berieš ako príjemný bonus?

Je dobré si nastaviť 3 ciele: A) nejaký vysnívaný čas, ktorý by som chcela; B) „horší“ čas, keď ten prvý nevyjde; C) myslím, že najdôležitejšie je vôbec závod dokončiť.

— V júni ťa čaká LHUT - Lysohorský ultra trail. Ako vyzerá tvoja príprava ani nie mesiac pred štartom? Popíš nám svoj tréningový týždeň.

Môj tréning spočíva hlavne v nastúpaných metroch, väčšinou je to okolo 100 až 120 km týždenne s prevýšením 5 000 m. Moje teritórium sú naše krásne Beskydy. :)

— Už vieš, v čom pobežíš?

Áno, pobežím v INOV-8 Trailfly Ultra G 300 Max, ktoré som nedávno pre Mojekolo magazín testovala.

— Čo si ešte berieš na preteky so sebou? Máš nejaké Mončine tajné tipy?

Medzi moje „tajné“ rady patrí prevarená (odbublinkovaná) Cola, nedráždi žalúdok a je to tekutý prísun rýchlej energie. Len na cole dokážem ubehnúť prvú polovicu závodu cca 50 km a tiež Edgar Drink, funguje mi podobne ako Cola, ale už sa nemusí prevarovať. :) Je dobré mať so sebou vždy aj soľné tablety a magnézium na kŕče.

— Ako ambasádorka bežeckej sekcie Mojekolo e-shopu budeš na blogu radiť, ako na beh a testovať bežecké topánky a oblečenie. Našla si v ponuke niečo, na čo sa vyložene tešíš, keď to vyskúšaš?

Teším sa na funkčné oblečenie Kilpi, pretože ich výrobky mám sama odskúšané a tak sa teším na ich novinky. :) Tiež mám radosť zo širokého výberu mojej obľúbenej značky topánok Inov8. Určite vyskúšam viac bežeckých modelov.

— Na koniec jedna nebežecká otázka... Čo ty a bicykel?

Bicykel je fajn, super kompenzácia pre beh, ale žiadny fanatik nie som, raz za čas stačí. :D

Mohlo by vás zaujímať: