Chaos na letných cyklotrasách: 5 vecí, ktorými cyklisti a chodci najviac riskujú

Leto je v plnom prúde a s ním aj fenomén, ktorý pozná každý z nás. Hneď ako teplomer prekročí 25 stupňov, cyklochodníky sa zmenia na mix akčného filmu a chaosu. Profíci v aerodynamických dresoch testujú svoje maximálky, mamičky s kočíkmi kočíkujú vedľa seba, korčuliari rozhadzujú rukami po celej šírke cyklochodníka a do toho všetkého kľučkujú psíčkari s neviditeľnými 10-metrovými vodítkami.

Cyklochodník už dávno nie je len pre bicykle. Je to chodník, kde platí právo silnejšieho (alebo hlučnejšieho). Poďme sa pozrieť na najväčšie hriechy, ktorých sa v lete dopúšťame – či už sedíme v sedle, stojíme na korčuliach, alebo len venčíme psa.

 

Čo hovorí zákon? Chodec na cyklotrase nemá čo robiť

Predtým, než si posvietime na etiketu, si ujasnime jednu dôležitú vec, v ktorej mávajú chodci chaos. Čistokrvný cyklochodník (označený značkou s bielym bicyklom v modrom kruhu) je zo zákona určený iba pre cyklistov a ľudí na kolobežkách či korčuliach. Chodec smie na cyklochodník vstúpiť len vtedy, ak ho kolmo prechádza, alebo ak vedľa neho nie je normálny chodník. Kočíky, skupinky debatujúcich chodcov a voľne pobehujúce psy tam legislatívne nemajú čo hľadať.

Iná situácia je na spoločnom chodníku pre chodcov a cyklistov (označený značkou s bielym bicyklom a chodcami v modrom kruhu). Tam musia cyklisti brať na chodcov ohľad a nesmú ich ohroziť, no chodci im zasa nesmú bezdôvodne prekážať v jazde.

 

 

1. Mýtus o cyklistickom pelotóne (Jazda vedľa seba)

Jasné, bicykel je spoločenská vec. Chceme prebrať, čo bolo v práci alebo aký bol víkend. Ale cyklotrasa so šírkou dva metre naozaj nie je etapa Tour de France, kde pre vás uzavreli premávku. Jazda dvoch a viac cyklistov vedľa seba je najspoľahlivejší spôsob, ako zablokovať obidva smery. Ak sa oproti vám rúti niekto tridsiatkou a vy sa nestihnete zaradiť za seba, v lepšom prípade si vypočujete pár teplých slov. V tom horšom nasleduje hromadný pád.

 

 

2. Syndróm neviditeľného psa

Vziať psa na cyklochodník nie je najlepší nápad. Najväčším letným strašiakom sú však samonavíjacie vodítka. Predstavte si situáciu: majiteľ psa kráča po pravej krajnici, yorkšír oňucháva kríky na ľavej krajnici a medzi nimi je natiahnutá tenká, takmer neviditeľná šnúra v zákernej výške 20 centimetrov nad zemou. Pre cyklistu je to dokonalá pasca.

 

 

3. Zvonček ako zbraň (Alebo jeho absencia)

S používaním zvončeka máme dva extrémy:

„Tichý zabiják“: Cyklista, ktorý zásadne nezvoní. Prefrčí okolo mamičky s kočíkom v rýchlosti 35 km/h a vo vzdialenosti 5 centimetrov. Že dotyčnej takmer privodil infarkt? Hlavne, že nestratil tempo.
„Agresívny budíček“: Cyklista, ktorý začne zúrivo zvoniť pol metra za chrbtom chodca. Ten sa zľakne a hodí cyklistovi presne do cesty.

 

 

 

4. Slúchadlá v ušiach, svet na háku

Krásna pesnička alebo zaujímavý podcast dokážu výjazd spríjemniť. Ale ak máte v ušiach zapnuté potláčanie hluku (ANC) na maximum, stávate sa na cyklotrase nebezpečným prekážkovým objektom. Keď za vami niekto minútu zvoní, alebo kričí „zľava!“ a vy nereagujete, pretože vám v ušiach hrá obľúbená pesnička koledujete si o problém.

 

 

5. Široké zábery korčuliarov

In-line korčuliari sú špecifická kategória. Ich pohyb je prirodzene široký, no niektorí dokážu svojím záberom obsadiť celú šírku cyklochodníka. Keď k tomu pridáte mávanie rukami, predbehnúť takého človeka je ako predbiehať kombajn na úzkej okreske.

 

 

 

Stačí trochu ohľaduplnosti

Letné cyklotrasy nie sú pretekárska dráha a nie sú ani pešia zóna. Sú kompromisom. Ak pridáme trochu tolerancie, spomalíme tam, kde je veľa detí, a nebudeme si dokazovať ego, všetci sa domov vrátime celí a oddýchnutí. A ak vám náhodou chýba tá správna výbava, ktorá k bezpečnosti a pohode na cyklotrase pomôže, mrknite na Mojekolo.sk. Máme pre vás všetko od štýlových a hlasných zvončekov, až po bezpečné prilby (ktoré by ste mali mať na hlave aj na cyklotrase!).

 

---

 

Mohlo by vás zaujímať: